Vymyslieť zaujímavý projekt a začať úspešne podnikať nie až taká výnimočná vec. Nenechať sa ale zlákať vidinou prázdneho zisku a zachovať si svoje ideály a ešte pritom myslieť aj na druhých je už trochu „iná káva“. Dominika Podolanová je výnimočná v tom, že dokázala pretaviť školský projekt na seriózny biznis, o ktorom sa píše. Jej projekt vlastnej značky módnych doplnkov má však aj ďalší rozmer. Dominika sa snaží nezaťažovať planétu nadprodukciou materiálov a na svoju tvorbu využíva metódu upcyklácie. Navyše zamestnáva ľudí, ktorí by si inak ťažšie hľadali prácu. Podelila sa s nami o svoj inšpiratívny príbeh a vízie do budúcnosti.
Môj prvý zámer bol vytvoriť si cvičnú firmu, na ktorej si vyskúšam podnikanie počas školy, aby som sa neskôr mohla rozhodnúť či chcem podnikať a v čom. Neskôr som si uvedomila, že podnikateľský nápad WakiVaky má potenciál a bola by škoda sa ho vzdať a zahodiť všetku tú snahu, takže tento cvičný školský projekt som pretavila do reálneho podnikania a rozvíjam ho do dnes.
Za nomináciu o toto prestížne ocenenie ďakujeme Evke Vargovej z organizácie JA Slovensko n. o., no a o postup do finále porote AmCham EU.
Myslím že začať podnikať je pre ženu rovnako náročné ako aj pre muža. Každý človek má svoje silné aj slabé stránky, s ktorými sa musí naučiť pracovať. Samozrejme sa snažím, aby sa projektu WakiVaky darilo a aby prosperoval, no ide mi hlavne o rozvíjanie myšlienky a hľadanie ekologických alternatív v tomto podnikaní.
V projekte zastávam riadiacu pozíciu, riešim obstaranie materiálu, marketing, predaj, atď. Ale nie je to len o mne. Mám šťastie na ľudí, ktorí mi s projektom pomáhajú a pracujú na ňom s rovnakým nasadením. O výrobu sa starajú naše pani krajčírky a jeden pán krajčír, ktorí majú dlhoročné skúsenosti a inovatívne nápady pri strihoch a prevedeniach produktov. Dávame priestor aj študentom, ktorí majú záujem o stáž alebo brigádu a pomáhajú nám napríklad s marketingom, navrhovaním produktov, alebo s predajom na festivaloch.
Prácu sa snažím plánovať efektívne, takže stíham aj viac vecí. Chcem mať rozhľad a zručnosti vo viacerých oblastiach, takže mi to takto vyhovuje.
Áno, dokážem si nájsť čas na svoju rodinu, priateľov aj koníčky. Cez týždeň sa snažím stihnúť toho čo najviac, aby som mohla cez víkend vypnúť a ísť sa odreagovať do prírody. Moja práca je v určitom zmysle flexibilná, takže si viem naplánovať čas aj na cestovanie a koníčky, ktorým sa venujem. To ma udržuje v rovnováhe a dodáva mi energiu na ďalšie pracovné dni.
Firmy by podľa mňa mali pozitívne vplývať na spoločnosť a slúžiť ľuďom. Okrem dosahovania zisku, by mali myslieť aj na sociálnu a ekologickú zodpovednosť. Koniec koncov je to sedliacky rozum, že nebudem vyrábať niečo, čoho je na svete prebytok, alebo sa budem snažiť efektívne spracovať svoje zdroje tak, aby neohrozovali životné prostredie, v ktorom žijeme.
Myšlienka upcyklácie u nás vznikla tak nejako prirodzene, keď sme videli, že materiály vhodné na výrobu našich produktov chce niekto zlikvidovať a že ich dokážeme čerpať aj vo väčších množstvách, čím vlastne ľuďom ktorí sa ich chceli zbaviť robíme službu. Začali sme sa zaujímať o odpadové materiály, ktoré produkujú firmy a vymýšľať z nich zaujímavé a originálne doplnky. To že sú tieto materiály u niekoho označené ako vyradené a odpadové neznamená, že sú špinavé alebo inak znehodnotené. Práve naopak, postupom času sa dostávame k veľmi zaujímavým materiálom, napríklad z automobilovej výroby, ktoré majú perfektné vlastnosti a vysokú kvalitu.
U nás niekedy používame ešte aj tie obalové materiály z druhej ruky 😀 Nemyslím si, že je pre firmu náročné správať sa ekologicky. V mnohých prípadoch je to skôr jednoduchšie a lacnejšie. Bohužiaľ, niektoré firmy sa snažia vyzerať ekologicky len na oko a nevadí im, že polovica procesov má absolútne zlý dopad na životné prostredie, hlavne, že u zákazníkov budú vyzerať „zeleno“. Je to otázkou celého cyklu fungovania firmy, od obstarávania, výroby, balenia,.. no myslím si, že sa to dá.
Áno, naša firma má okrem ekologického rozmeru aj sociálny. Chceme, aby naše produkty boli šité na Slovensku. Dávame prácu a možnosť sebarealizácie ľuďom na dôchodku, invalidom, alebo znevýhodneným skupinám. Títo ľudia sú veľmi šikovní a zruční v remesle ktoré robia, takže sme za nich radi a majú dôležité miesto v projekte WakiVaky.
Podnikanie je z veľkej časti o nadväzovaní partnerstiev a spoluprác, ktoré Vás posúvajú vpred. Za každou firmou stojí človek, s ktorým si viete vybudovať vzťah. Z niektorými ľuďmi z vymenovaných firiem som sa kamarátila skôr, ako sme vymysleli nejakú spoluprácu. Iní sa na nás nakontaktovali napríklad prostredníctvom rôznych podujatí, ktorých sa často zúčastňujeme, alebo prostredníctvom referencií či našich marketingových kampaní. Ciest ako nadviazať spoluprácu je viacero, stačí keď je človek otvorený, nebojí sa výziev a potom to už ide samo.
Mám v pláne pokračovať v tom čo robím a naďalej sa rozvíjať v oblastiach, ktoré som si vybrala. Vo voľnom čase chcem športovať, cestovať a užívať si chvíle s mojimi blízkymi. Pracovných plánov je tiež niekoľko – práve pracujeme napríklad na dokončení katalógu s ponukou ekologických darčekových a reklamných predmetov pre firmy. Práce je však stále dosť aj na tvorbe konkurencieschopného e-shopu, či vývoji a inovácií našich produktov.
Nemyslím si, že ísť si vlastnou cestou znamená v každom prípade opustiť svoju prácu. Najmä, keď si žena netrúfa a nechce opustiť istoty, ktoré má. Samozrejme, keď chce človek niečo zmeniť, na začiatok to chce dávku odvahy a sebazaprenia. Ale hlavné je, aby robil to, čo ho baví a v čom vidí zmysel.
Dominike ďakujeme za rozhovor, želáme jej veľa úspechov a síl na jej ceste a dúfame, že jej zodpovedný prístup bude inšpirovať mnohých podnikateľov a firmy.
Rozhovor: Alexandra Letko
Fotografie: súkromný archív Dominiky Podolanovej