Rozhovor s Dominikou Titkovou

Dominika Titková je speváčka, saxofonistka, diva a žena, ktorá inšpiruje. Vo svojich predstaveniach spája divoké rytmy, farbou a energiou sršiace tanečnice a výborných muzikantov. No korona kríza zasiahla aj ju, nemohla vystupovať ani skúšať so svojimi muzikantami a tak dostala dobrý nápad, „Pesničku na diaľku“. Nápad, ktorý spojil muzikantov a spevákov aby apelovali na ľudí a ich konanie. Zmysluplný projekt stvoril originálnu pieseň, ktorá nesie posolstvo a nie je iba nevydareným „remakom“.

Aké boli jej začiatky, ako organizuje svoj náročný program a ako prežívala korona krízu nám porozprávala v rozhovore s dávkou vtipu.

1. Vo svojich vystúpeniach spájaš temperamentné latino rytmy, tanečné vystúpenie, farby, svetlá, ty sama spievaš a hráš na saxofón. Kto je autorom prvotnej myšlienky robiť takýto druh performance?

Tento nápad neprišiel zo dňa na deň a nemám v ňom prsty len ja. Sformovala ho naša láska k latinu a dlhodobá spolupráca s ďalšími umeleckými telesami, ktorých temperamentné rytmy fascinujú rovnako, ako našu kapelu. Myslím, že sme raz sedeli na pivku s Igorom Holkom – vedúcim bubnovej show Campana Batucada a napadlo nás spojiť našu vášeň do jednej veľkej Latinoshow. Neinterpretovať umenie separé ale spojiť ho. Na premiére sme mali na jednom pódiu viac ako 60 účinkujúcich.

2. Myslíš si, že je náročné pre ženu začať podnikať? Bolo pre Teba ťažké rozhodnúť sa, že sa chceš živiť hudbou a ešte k tomu “na vlastnú päsť”? Aké boli tvoje začiatky?

Myslím si, že je vo všeobecnosti ťažké začať podnikať na vlastnú päsť, ak človek nemá aspoň aké – také finančné zázemie. Je jedno, či je to chlap, či žena. Človek je asi odvážnejší v podnikaní, keď vie, že ak to náhodou nevyjde, má aspoň dačo odložené v ponožke a neskončí, obrazne povedané, na ulici. Veľakrát je odvaha (a rozvaha) v podnikaní kľúčová. Pre ženu je to ťažšie však v tom, že keď jej začnú tikať biologické hodiny, bude sa musieť rozhodnúť medzi kariérou a materstvom. Niektoré to vedia spojiť – tie obdivujem a úctivo nazývam Lady MacGyver.

Moje začiatky boli o skúšaní, hľadaní. Trochu som musela pátrať aj v sebe – čo viem, čo neviem, čo sa treba doučiť. Snažila som si definovať svoje silné stránky a ako ich pozitívne využiť a naopak, ako vylepšiť tie slabšie, aby ma nebrzdili. Doslova SWOT analýzu seba a následne môjho plánu.

Ja som taký typ človeka, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, tak to chce rýchlo, hneď a zaraz. No začiatok sa nikdy nedá predbehnúť a musela som sa naučiť trpezlivosti. Prijať fakt, že niektoré kroky človek nepreskočí a jednoducho musí postaviť pevný základ, aby mu neskôr dom nerozfúkalo na cimpr-campr. Tak je to zrejme vo všetkom – v podnikaní, vo vzťahoch, v umení…

3. Tvoje show sa podobajú karnevalu v Riu alebo veľko-výpravnej show v Las Vegas. To si asi vyžaduje veľa organizácie, svetlá, kostýmy, muzikanti, ozvučenie… organizuješ to všetko sama, alebo máš pomocníkov – asistentov? Ako sa ti podarilo dať dokopy takúto zostavu hudobníkov a tanečníkov?

Musím sa priznať, že medzi moje slabšie stránky patrí práve delegovanie úloh. Takže spočiatku som všetko organizovala sama. Samozrejme, ľudia, s ktorými spolupracujem už dlho vedia, čo majú robiť a robia to výborne. Preto som nemala až takú akútnu potrebu mať kopec asistentov. Od minulého roku však organizujeme aj veľké eventy (zamerané nielen na latino), kde som si uvedomila, že nemôžem byť aj umelec, aj moderátor, organizátor či aranžér v jednej osobe, pretože sa to jednoducho nedá. V takýchto momentoch je nás na to už viac a úlohy delegujem. V podnikaní považujem za veľmi dôležitú vzájomnú dôveru a aby mal človek okolo seba tých správnych ľudí, s ktorými je na jednej vlne. Nemenej dôležitá je správna organizácia, plánovanie, načasovanie a jasné zadanie, kto má kedy čo robiť. Len vďaka tomu sa nám podarilo dať dokopy takú veľkú zostavu. Avšak, či nás je vo výprave Latinoshow šesťdesiat, či tridsať  účinkujúcich alebo ide na event „len“ naša 8-členná kapela, bez vzájomnej komunikácie a rešpektu by sa akýkoľvek kolektív rozpadol veľmi skoro.

4. Tvoja práca si vyžaduje veľa času, často cestuješ, cvičíš, pripravuješ sa. Ako to dokážeš spojiť so svojim osobným, rodinným – partnerským životom? Máš na to nejaký recept?

Možno je to len môj pocit, no čím má človek toho viac, tým toho viac stihne. Lebo musí plánovať a aktívne využiť doslova každú minútu. Môj otec mi často už v detstve kládol otázku „Aký máš dnes plán?“. Ako dieťa som bola na túto vetu alergická, pretože predsa hranie sa s legom či modelovanie z plastelíny nepotrebuje žiadne plánovanie. Pridala sa škola, klavír, zbor, nejaké to karate, postupne koncerty, partner, domácnosť a zistila som, že bez plánu to nepôjde. Za túto otázku, ktorá ma veľa naučila, ocinovi veľmi ďakujem, hoci, dodnes som na ňu jemne alergická 😀

5. Korona kríza bolo a ešte stále je ťažké obdobie pre nás všetkých, ale hudobníci to majú asi o to ťažšie, že sú na ľuďoch takpovediac závislí. Ako si to prežívala Ty a zaskočilo Ťa do akých rozmerov sa to dostalo?

Začiatky boli naozaj nečakané, v jeden deň sme hrali „Na čo pôjdem domov“ a na druhý deň sme už vedeli odpoveď, že asi načo…  Nie, túto skladbu naozaj nemáme v repertoári, ale metaforicky povedané to tak bolo. Myslím, že nik nečakal, že dostaneme toľko času byť doma. Že budeme mať zrazu toľko priestoru, aby sme sa mohli ponoriť trošku viac do seba a venovať sa veciam, ktoré sme stále odkladali. V mojom prípade to bolo záhradkárčenie, korčule a knihy, no hlavne vlastná tvorba. Už niekoľko rokov som sa oháňala vetou „veď ja raz začnem skladať vlastné veci“ a teraz som dostala na to šancu. Myslím, že každý z nás musel nejakým spôsobom vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ale predsa práve takýto moment býva častokrát správnym krokom k úspešnému podnikaniu.

6. Počas tohto obdobia, keď mnohí podliehali negatívnym náladám, si vymyslela „pesničku na diaľku“. Porozprávaj nám niečo o tomto projekte. Kto je autorom textu a hudby? Ako sa Ti podarilo spojiť toľkých umelcov?

 „Pesnička na diaľku“ je projekt, ktorým som vyzvala muzikantov a umelcov, aby sme sa spojili a spoločne vytvorili peknú vec, ktorá poteší a podnieti našu kreativitu. V priebehu mesiaca sa do výzvy zapojilo už vyše 50 umelcov a vzniklo niekoľko verzií tejto skladby. Každý pekne zo svojho domova – na diaľku. Vzhľad Pesničky mali v rukách práve umelci, ktorý sa do nej zapojili. Bolo na každom z nich, ako sa bude skladba vyvíjať a ako bude znieť. Je to symbolikou toho, že je len v našich rukách a na našom prístupe, ako bude tento svet vyzerať.

Projekt je mojou reakciou na aktuálnu situáciu. No pieseň nemá byť spájaná iba s touto pandémiou. Po celé stáročia bojujeme s najzákernejšími chorobami ako závisť, sebeckosť, zloba, chamtivosť… Tie sú skutočnou pandémiou, ktorú môžeme poraziť iba keď si uvedomíme, že sme v tom všetci spolu a vyvyšovanie sa jeden nad druhého nie je cesta.

Bolo krásne sledovať cestu Pesničky, ako rastie a mení sa, žije. Prvotná myšlienka prišla hneď. Text, harmóniu  i melódiu, ktorú som napísala, som poslala Tomášovi Dúckemu – klaviristovi z našej kapely, aby ju trochu „učesal“. Aj vďaka nemu vznikol podklad k výzve, do ktorého sa v momente začali zapájať muzikanti z celého Slovenska. Každý do toho vložil obrovský kus seba. Niektorí muzikanti napísali kompletné orchestrálne aranžmány (Michal Dela, Nicolas Arnaud, Pavel Korduliak, Robo Packos…) do ktorých sa zapájali speváci, dychári, sláčikári, dokonca aj  rapperka Zetuzeta, ktorá napísala dojímavú rappovú pasáž.

„Zimomriavky…“ bola prvá reakcia Mariána Čekovského, ktorého posolstvo skladby tak oslovilo, že sa rozhodol naplno sa do projektu ponoriť a osloviť ďalších muzikantov naprieč celým Slovenskom.

Vznikla aj verzia drum and base, či dokonca hovorené slovo, ktorým herec Jurko Hrčka ukázal, že slovo je jeho silnou devízou a to je ten „kus neho“, ktorý chce do skladby vložiť. Peťko Lipa nahral jazzové frázy, pretože to je on, tak to cíti. Klavirista Peter Zbranek doplnil úplne jemnulinké, priam nadpozemské frázy. Tanečníci nahrávali svoje choreografie.

A mnohí ďalší, nestačili by strany, keby ich mám všetkých vymenovať, takže im ďakujem, že do toho vložili kus srdca. Pri každom jednom nápade, ktoré mi posielali, som mala husiu kožu a slzy v očiach. Po technickej stránke jedno obrovitánske ďakujem Kubkovi Zaťkovi a Tomášovi Lobbovi, ktorí tieto podklady mixovali a venovali tomu kopec času.

Pozrite si “Pesničku na diaľku” – verzia s Mariánom Čekovským.

7. Korona znamená pre mnohých aj finančnú krízu. Ako Ty plánuješ „dobehnúť hluché obdobie“, počas ktorého si bola nútená vynechať mnoho svojich aktivít vrátane koncertov?

Ak to bude trvať ešte dlhšie, budem predávať rajčiny 🙂 Mimochodom, otec sa ma aj pýtal, aký mám plán, keď nastalo toto nepríjemné korona obdobie. Tak som mu odpovedala, že môj plán je splniť päťročnicu na 200%. Teraz vážne – hudbu milujem a už od malička som vedela, že sa jej chcem venovať v akejkoľvek situácií a vždy si k nej nájdem cestu. Vďaka online priestoru, streamingom a sociálnym sieťam vedia umelci doniesť svoju tvorbu ľuďom  priamo do obývačiek. Je to iné ako hrať naživo, no je to výzva, ktorú keď zvládneme, posunie nás vpred. Naozaj mám v tomto období veľa práce s vlastnou tvorbou, písaním, nahrávaním a vybavovaním vecí okolo toho, komunikáciou s producentom, hudobníkmi, technikmi, takže som v plnom nasadení a verím, že to prinesie svoje ovocie.

Čo sa týka dobehnutia hluchého obdobia z finančnej stránky – 90% eventov sa nám nezrušilo. Termíny sa presunuli na jeseň, zimu, príp. jar nasledujúceho roku, takže si myslím, že tam to tak prirodzene dobehneme.

8. Aké sú Tvoje plány na najbližšie obdobie, osobné aj pracovné?

Naplno sa venovať vlastnej tvorbe a vypestovať najväčšie rajčiny v okrese 🙂

Chcela by som sa naučiť pracovať v programe, v ktorom budem vedieť lepšie zaznamenať moje nápady. Mám v pláne poriadne preorať marketingovú komunikáciu našej značky a posunúť sa dopredu aj v tejto oblasti, pretože tá je, podľa mňa, jedna z najdôležitejších. Samozrejme, okrem samotnej kvality produktu. Mám aj takú odvážnu víziu – tak do konca roka spraviť album.

K osobným – prerobiť konečne kuchyňu, o čom rozprávam už tri roky. A zaobstarať si králika ako domáce zvieratko.

9. Čo by si odkázala ženám, našim čitateľkám, ktoré sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou, ale teraz zažívajú ťažké obdobie kvôli mimoriadnej situácií spôsobenej koronavírusom?

Ak chcete svoj sen úspešne pretaviť do reality, musíte:

• to myslieť naozaj úprimne a veriť tomu
• poriadne to zanalyzovať, rozobrať na atómy a naplánovať stratégiu
• a „zamakať“ najlepšie a najviac, ako len viete

A bez podpory rodiny a priateľov sa sny plnia oveľa ťažšie. Takže pri všetkej tej práci  nezabúdajte na nich.

Ďakujeme Dominika za inšpiratívny rozhovor a želáme Ti do ďalšieho pôsobenia veľa síl, nápadov, energie a fanúšikov.

Fotografie: súkromný archív Dominiky Titkovej, umelecká fotografia Norbert Eggenhofer

Rozhovor: Alexandra Letko