Ak by ste si chceli predstaviť ženu – podnikateľku, matku, novátorku, manažérku, filantropku, aktivistku, ekologičku, tak Lucia Pašková je jej ideálnou predstaviteľkou. Na Slovensko priniesla legendárnu značku Curaprox v dobe, keby bola zubná kefka iba nezáživnou vecou dennej potreby. Stojí tiež za revolúciou v dentálnom povedomí nás a našich detí. Venuje sa mnohým kultúrnym a spoločenským projektom a bojuje za lepšie a zelenšie Slovensko. Ako to všetko stíha a kde to všetko začalo nám porozprávala v našom rozhovore.
Moja mama bola zubná lekárka – čeľustná ortopédka, môj biznis partner jej žiak. Do švajčiarskeho Curaproxu sme pôvodne vycestovali s úmyslom spustiť na Slovensku vzdelávací projekt pre deti Dentalalarm. Ponuka založiť firmu prišla od majiteľa.
Môj otec viedol účtovníctvo ambulancii mojej mamy, od 15. rokov ma zapájal a chcel, aby som tomu rozumela. Nie úplne úspešne, ale minimálne som z toho prestala mať strach. V 22 rokoch som si založila živnosť. Keď som organizovala Korunovačné slávnosti a písala projekty pre Bratislavu-Staré Mesto, naučila som sa pracovať s väčším rozpočtom. Dodnes verím, že kto nič nerobí, nič nepokazí. Chyby sa dejú a sú dôležitou súčasťou učenia sa. Netreba ich skrývať, ale pomenovať, aby sme sa cez ne mohli posunúť.
Mali sme pomerne podrobný plán vzdelávacieho projektu, v rozmere aký dovtedy nerobila žiadna iná krajina z Curaprox siete. Myslím, že sme presvedčili najmä svojim nadšením.
Produkty Curaprox sú unikátne, lebo sú vyrobené tak, aby mohli dokonale slúžiť svojmu majiteľovi v tom, na čo sú určené. Plus sú tak krásne, že z nich máme navyše aj radosť. Unikátny je koncept, ktorý s nimi prinášame – iTOP – individuálne trénovanú prevenciu. Je to systematický spôsob, ako sa naučiť optimálnu starostlivosť o ústne zdravie cez praktický tréning (touch to teach) – u zubného lekára, dentálnej hygieničky, na Dentalalarme alebo v Smile Shope. iTOP pokrýva akceptovateľné, účinné a netraumatické spôsoby výuky správnej ústnej starostlivosti.
Máme úprimný záujem, aby si ľudia na Slovensku zachovali vlastné zuby od narodenia až do svojich posledných dní. Lebo je to možné a nie je to až také náročné. Nikdy nám nešlo v prvom rade o predaj. Keď sme začínali, slovenské deti boli na tom takmer najhoršie v Európe v počte pokazených a vytrhnutých zubov vo veku 12 rokov. Veríme, že systematickou prácou s deťmi, rodičmi aj tým, že sme v prevencii nápomocní odborníkom sa tieto čísla výrazne zlepšili.
Žiaľ, prieskum podobného rozsahu ako sa robil v r. 1999 sa už odvtedy neopakoval. Ale my sme za tých 15 rokov už vyškolili viac ako 200 000 detí aj dospelých, takže veríme, že nejakú pozitívnu stopu to zanechalo. V r. 2005 bol pojem dentálna hygienička takmer neznámy. Našou víziou bolo urobiť zo starostlivosti o zuby nový návyk, aby bola návšteva hygieničky rovnako normálna ako ísť ku kaderníčke, či na kozmetiku. Toto sa nám z veľkej časti, verím, podarilo.
Niekedy lepšie, niekedy horšie. Ako všetci ľudia, ktorých poznám, aj ja balansujem medzi týmito stránkami života a snažím sa ich napĺňať tak, aby som si splnila svoje povinnosti, radosti a nerobila kompromisy v témach, ktoré sú pre mňa dôležité. Potrebujem lásku a blízkosť svojej rodiny a priateľov, ale aj realizáciu v práci, či súkromí a priestor na seba samu. Veľmi mi pomáha, keď svoje potreby otvorene pomenovávam. Väčšinou vieme nájsť riešenie, keď máme potreby jasne pomenované.
Na začiatku je úprimná láska k zákazníkovi. Láska tvorí lásku. No a potom z oblasti marketingu – je to kombinácia správania sa značky spôsobom, ku ktorému sa chceme prihlásiť a pekného, atraktívneho vizuálu a dizajnu. A samozrejme konzistencie cez všetky komunikačné toky. Znamená to aj, že ľudia vo firme sú hodnotovo zladení, chápu misiu značky a horia pre ňu.
To, ako sa ako ľudia k zemi správame, tvorí našu budúcnosť. Každá firma má veľký potenciál urobiť zásadnú zmenu – zavedením ekologickejšieho prístupu ovplyvní nielen svojich zamestnancov, ale aj ich rodiny a známych, keď sa stanú úprimnými ambasádormi tohoto nazerania na život. Náš office zaviedol princípy zero waste už v r. 2018. Náš projekt Kancel bez koša sme si nenechali pre seba – Inštitút cirkulárnej ekonomiky použil naše materiály na zaškolenie kolegov už v desiatkach iných firiem vrátane prezidentskej kancelárie. Tisíce košov vyrobené z desiatok tisíc vrátených kefiek už slúžia na triedenie odpadov vo viac ako 4 000 triedach. Sme len malá firma v porovnaní s veľkými korporáciami. Predstavte si, aký efekt by malo dôsledné zavedenie takejto filozofie vo firmách so stovkami a tisíckami ľudí. Je to len vec nastavenia. Materiály už existujú aj pre korporácie: http://bit.ly/kancel_bez_kosa
Nepotrebujeme ďalšie autá, nové telefóny pri každom novom modeli, ani dovolenky v najlepších hoteloch – a to niežeby som si to niekedy tiež neužila aj takto, ale s mojim mužom chceme, aby sme mali normálne zážitky s našimi deťmi. Spoločný čas v záhrade, v lese, pri jazere či na horách, aby poznali rovnako stanovačku, hostely, spanie na pláži pod hviezdami, cestovanie mhd, vlakmi a na bicykli. Aby sme si zažívali dobrodružstvá a vzrušenie z vecí, ktoré sú normálne dosiahnuteľné pre väčšinu ľudí. Takýto život je naplnený a nie je drahý. Nemusíme veľa míňať a nechceme ani veľa investovať – z dôvodu, aby sme zarobili viac. Keď môžeme, podporujeme radšej zmysluplné projekty a témy, na ktorých nám záleží, prípadne pomáhame iným pri rozbiehaní vlastných projektov. Posúvaním Slovenska k jeho zelenšej, inkluzívnejšej a vzdelanejšej verzii robíme v konečnom dôsledku najlepšie sebe aj našim deťom.
Lucka Rabatinová je skvelá nová CEO, stretávame sa väčšinou raz týždenne, aby sme sa porozprávali o tom, ako sa Curaproxu darí, brainstormovali spolu, posúvali strategické veci. Keď niekto z tímu potrebuje, „môže si po mne siahnuť“ a niekedy sa to deje.
Mám tú česť pracovať v správnych radách niekoľkých fantastických organizácií – v Bystrinách identifikujeme po celom Slovensku lokality, kde sa koncentruje výborná nová energia a prepájame ich – či už ide o bardejovskú Baštu, rožňavský Kláštor, banskobystrickú Záhradu, ale aj ďalšie lokálne či celoslovenské skvelé združenia ako Gotická cesta, Living Memory, CKO, odporúčam pozrieť si stránku bystriny.sk
So Slovenskou debatnou asociáciou meníme branding a ideme rozbehnúť firemné debatné kluby, aby sme sa my pracujúci naučili debatovať rovnako kvalitne ako stredoškoláci v SDA. Debata neuveriteľne rozvíja kritické myslenie, ale aj empatiu a schopnosť učiť sa, pracovať v tíme, správne argumentovať a počúvať s porozumením. Želala by som si, aby bol debatný klub na každej základnej, strednej aj vysokej škole, v každej firme – myslím, že naša spoločnosť by sa vďaka tomu obrovsky posunula vpred.
V Nexterii pripravujeme a podporujeme novú generáciu slušných a schopných mladých lídrov a líderiek v rôznych oblastiach a prepájame ich s praxou. Nexteria Leadership Academy považujem za trojročný slovenský Harvard, ale máme aj kratšie formáty, ako je napríklad Nexteria Lab, ktorý je dostupný online a môže byť skvelým prvým krokom v posune k zmysluplnej práci a seba rozvoju.
V Nadácii mesta Bratislavy sa zameriavame na podporu udržateľnosti kultúry a komunitného života mesta. V správnej rade schvaľujeme programovú stratégiu – na tento rok už boli vypísané grantové programy Komunity a Kultúra, ako aj podpora pohybových aktivít a neformálneho vzdelávania v oblasti práce s deťmi a mládežou a to na projekty realizované online.
Pracujem tiež s Leafom na rozvojových Krúžkoch, s Cestou von, OSF, Via Iuris, Post Bellum, Nadáciou Pontis. Moja osobná vášeň pre zelené témy sa ešte posilnila štúdiom permakultúry a spoluprácou so Živicou, Ekopolisom, Incienom.
Pred niekoľkými rokmi sme s mojimi mega šikovnými biznis partnermi Janom Šifrom a Martinom Jenčom založili Folk a Milk, kde pripravujeme obsahovo a dizajnovo komunikáciu pre firmy a s nimi a ďalšími skvelými ľuďmi sa snažíme rozbehnúť tému regenerácie Slovenska – nám už nestačí udržateľnosť – treba zmeniť slovník a nastavenie.
S ďalšou akčnou skupinou pracujeme na téme ako sa Slovensko stane lepšou krajinou cez vybudovanie vzájomnej dôvery medzi ľuďmi na úrovni jednotlivcov, organizácií a potom inštitúcií. Ako aj na projekte zcitlivujúcom vnímanie LGBTi skupiny.
S mojim CPRX biznis partnerom a blízkym priateľom Palom Andelom rozvíjame AI pre čítanie zubných röntgenov, aj potenciálnu spoluprácu na prateľných overaloch s najvyššou triedou ochrany pred Covid.
Veľa sa učím, vo všetkých spomínaných projektoch a aj samostatne – prihlásila som sa do Brainery cez High Brows, ako aj do Sokratovho inštitútu. Robila som si psychologický výcvik.
A samozrejme sa snažím tráviť normálny čas učením sa, hraním a rozhovormi so svojimi deťmi, partnerom, rodinou a priateľmi. Zatiaľ nemám ani trochu pocit, že by som sa nudila.
Verím, že každá žena by mala byť šťastná podľa svojej vlastnej definície. Okolo seba sa máme pozerať kvôli inšpirácii, ale mali by sme stráviť dostatok času načúvaním vlastného hlasu, čo vlastne naozaj chceme, aký život chceme mať. Neriadiť sa len očakávaniami ostatných, tvoriť si svoju cestu a pracovať na sebe, na nej, či už ako mamy, ktoré sa starajú o deti, zamestnané v práci, ktorá nás napĺňa alebo ako podnikateľky. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Strach a obavy sú prirodzené, aj ja ich mám. Odvaha sa buduje jedine každým prekonaním strachu. Prajem vám veľa šťastia na tejto ceste.
Lucii ďakujeme, že si pri svojom nabitom programe našla čas aj na náš rozhovor. Želáme jej veľa inšpirácie a energie do nových projektov.
Rozhovor: Alexandra Letko
Fotografie: súkromný archív Lucie Paškovej, Nina Skalikova Photography (úvodná fotografia), rožňavský Kláštor