Mia spoluzaložila prvé crowdfundingové knižné vydavateľstvo na Slovensku – EZOPO. Ako sama píše na blogu vydavateľstva, rozhodlo o tom jedno stretnutie v reštaurácii. Na tom stretnutí sa spolu s Tomášom Rosputinským a Ivanom Dvoranom (zakladateľmi reklamnej agentúry This is Locco) zhodli na tom, že systém vydávania kníh na Slovensku je nespravodlivý voči spisovateľom. A rozhodli sa to zmeniť. Spojili svoje marketingové know-how a dnes majú na svojom vydavateľskom konte jeden bestseller a aktuálne desať knižných titulov. Zaujímavý svet kníh a vydavateľstva nám Mia poodhalila v rozhovore.
Strachom by som to nenazvala. Určite to bola a stále je pre nás veľká výzva, no práve ten fakt, že ide o niečo nové, nám umožňuje vyšliapať si vlastnú cestu a urobiť si to podľa seba. Tým, že máme skôr startupový a reklamný profesijný background, tak sa na veci pozeráme z inej perspektívy. Má to samozrejme aj tienistú stránku. V knižnom biznise sme noví a spočiatku sme sa museli naozaj veľmi rýchlo priučiť remeslu vydávania kníh. Mali sme však od začiatku šťastie na ľudí, ktorí s nami mali strpenie a pomohli nám zorientovať sa v knižnom svete. Takým bol určite aj Milan Baláž z Polygrafického centra. No a čo sa týka samotného crowdfundingového predaja, know-how sme čerpali z vlastných skúseností a ak to bolo potrebné, po inšpiráciu sme chodili najmä do zahraničia. Digitálnym vzdelávaním samozrejme, keďže sme vznikali v dobe prvého lockdownu a cestovať sa veľmi nedalo.
Myslím si, že je rozdiel vydať knihu a vydať knihu s tým, že si aj nájde svojich čitateľov, ktorí ju ocenia. Pretože skutočne, ak máte financie, knihu si viete vydať aj sami. Nebude síce obsahovo ani jazykovo zhodnotená a opravená, možno nebude ani kvalitne vytlačená a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ani nedostane na pulty kníhkupectiev, ale vytlačiť si ju viete. Čo však potom s vytlačenou knihou?
Nemyslím si však, že autori, ktorí chcú vydať knihu musia mať aj literárne vzdelanie. Dôležité je podľa mňa mať talent vyrozprávať svoj príbeh tak, aby ľudí zaujal. Jednoducho to musia byť ľudia, ktorí majú čo povedať. A to sú podľa mňa aj tie mamičky, sú to aj koučovia, sú to aj športovci, známe alebo absolútne neznáme osobnosti. Vydavateľstvo je tu od toho, aby autorovi/ autorke pomohlo na ceste stať sa spisovateľom/spisovateľkou. Má sa postarať o to, aby bolo dielo kvalitné po jazykovej a štylistickej stránke a takisto má autorov odbremeniť od produkcie. Je to ako v každej firme. Nemusíte byť odborník na všetko, častokrát sa ani nemusíte uplatniť v odbore, ktorí ste vyštudovali (to je napríklad aj môj prípad), ale musíte poznať svoje slabé a silné stránky a obklopiť sa ľuďmi, s ktorými dokážete zabezpečiť profesionálny a kvalitný výsledok. Nech už sa venujete čomukoľvek.
Možno by bolo dobré začať tým, čo na Slovensku znamená vlastne knižný bestseller. Touto peknou nálepkou sa označuje knižný titul, z ktorého sa predalo minimálne 3 000 výtlačkov v priebehu jedného roka. Slovenský knižný trh je naozaj malý a predať 3 000 výtlačkov je skutočne úctyhodný výkon. Keď si u nás v EZOPO vydavateľstve čítame rukopisy, tak sa samozrejme pozeráme aj na kvalitu diela a tému, ktorej sa autor/autorka v diele venuje. Dôležité je však pre nás aj prihliadnuť na veľkosť knižného trhu, cieľovú skupinu, ktorú dané dielo oslovuje a zhodnotiť naše možnosti. Stáva sa nám aj to, že dielo je síce kvalitné, ale musíme ho odmietnuť, pretože vieme, že by sme nedokázali osloviť dostatočný počet ľudí. Knihy, ktoré sú určené širšiemu publiku majú samozrejme predispozície na to, aby sa stali bestsellerom. Sú to zväčša romány. Rovnako však vedia čitateľov obohatiť diela, ktoré sa venujú niche tématike a je takmer isté, že hranicu 3 000 výtlačkov v priebehu jedného roka nedosiahnu.
Som rada, že sa na to pýtate. Pojem crowdfunding rezonuje najmä v startup komunite a preto sa často dostávame do situácie, kedy potrebujeme zákazníkom vysvetliť spôsob nášho fungovania. Crowdfundingovou kampaňou označujeme u nás v EZOPO obdobie predpredaja knižného titulu. U nás v EZOPO trvá zväčša 45 dní. Počas tohto obdobia zisťujeme záujem o knižný titul a to tak, že sa snažíme budúcim čitateľom čo najviac odprezentovať dielo a jeho autora. Robíme to prostredníctvom videa, vizualizácií a textov, ktoré nájdete na www.ezopo.sk pri každom knižnom titule. Ak si dielo objedná dostatočný počet ľudí, resp. ak sa nám podarí vyzbierať dostatočnú sumu na pokrytie vstupných nákladov spojených s produkciou knižného diela, tak knihu vydáme. Ak sa nám to nepodarí, po skončení kampane vrátime peniaze všetkým podporovateľom.
Crowdfunding je vlastne spôsob ako môžeme všetci priložiť ruku k dielu, pričom osoh z toho nemajú len autori, ktorí si týmto spôsobom dokážu pokryť náklady na produkciu, ale aj samotní podporovatelia, ktorí získajú knižné dielo za zvýhodnenú predpredajovú cenu a k tomu exkluzívne odmeny. Crowdfunding je veľmi rozšírený najmä v severských štátoch alebo v Amerike, u nás si ešte stále hľadá svoje publikum. Verím však, že čoskoro naučíme ľudí, že je to jedna z možností, ktorá je transparentná a bezpečná.
Áno, aj to sa nám už stalo. Aj preto autorom nesľubujeme, že knihu na 100% vydáme. Vždy urobíme všetko, čo je v našich silách, ale ak kniha neosloví dostatočne veľké publikum, tak je lepšie knihu nevydať. Autorovi pritom nevznikajú žiadne náklady, tie vznikajú len nám. Preto je aj v našom najlepšom záujme vybrať také knižné diela, pri ktorých veríme, že dokážeme cieľ naplniť.
Nie :D. Akurát nedávno sa na mne kolegyňa, Marcela Sáreniková, smiala pretože ma zjavne moja práca poznačila. Kuriér mi priniesol novú knihu a prvá vec, čo som spravila bolo, že som do detailov nafotila ako prišla kniha zabalená. Následne som zhodnotila väzbu, povrchovú úpravu obálky, typ papiera, odhadla som výrobnú cenu a náklad. Marcele som potom poslala správu na whatsapp so všetkými informáciami a až potom som si mohla sadnúť a prejsť k obsahu. Tak to mám v podstate s každou jednou knihou a je pravda, že sa na ne nedokážem pozerať bez toho, aby som si všímala detaily, ktoré nemajú s kvalitou obsahu nič spoločné. Na druhú stranu, vidieť ako k prevedeniu kníh pristupujú iné vydavateľstvá, je inšpirujúce, takže som v podstate za takýto pracovný defekt vďačná.
Slovenský trh bol našou prirodzenou východiskovou cestou, ale určite nie jediným trhom, na ktorom chceme pôsobiť. Vydaním českého prekladu knihy Forbidden, ktorú napísal Tino Hrnčiar, sa nám otvorili dvere aj na český trh a asi mi dáte za pravdu, že by to bol hriech, keby sme tieto pootvorené dvere nevyužili. Snívame určite vo väčšom, ale vieme, že najskôr sa musíme zastabilizovať na domácom trhu. A o to, či má zahraničný trh záujem o slovenských autorov by som sa nebála. Aj my na Slovensku čítame preklady zahraničných diel a častokrát pritom ani spisovateľa alebo spisovateľku daného knižného diela nepoznáme. Ak je dielo dostatočne kvalitné, nájde si čitateľa aj v zahraničí.
Rada by som odpovedala svojimi slovami, ale mám veľmi dobrú kamarátku Annu, „knihomoľku“ v tom najlepšom slova zmysle, ktorá raz zhodnotila súčasnú slovenskú literatúru tak, že sa mi vryli jej slová do pamäti. Použijem teda tie jej: „Slovenská literatúra je ako pubertiak na hranici dospelosti a detskosti. V tom spočíva aj jej unikátnosť. Dokáže očariť svojou spontánnou drsnosťou, spod ktorej občas vykúka naivita, ktorá už ale stojí vo dverách a je na odchode. Experimentuje bez strachu až do toho momentu, kým náhle nenarazí na svoje krehké sebavedomie.”
Nemám pocit, že by poézia stratila svoje publikum, možno len trochu zmorfovala a presunula sa na iné médiá, aby si našla cestu aj k mladšej generácii. Napríklad na instagram alebo do barov, kde dostáva poézia často mestskú príchuť. Prispôsobila sa svojmu publiku miestom, ale aj formou, obsahom. Nechcem tým navodiť pocit, že sa púšťam do porovnávania poézie od klasikov s poéziou instagramovou, ale myslím si, že oboje majú svoje čaro a svojich čitateľov. Pre mňa osobne, je to veľmi kreatívny žáner, v poézii dokážete odvážne pracovať s formou a osloviť tak všetky vekové skupiny, od najmenších vo forme veršovaných rozprávok, cez teenagerov na instagrame alebo v rape, až po dospelých.
Áno, veľmi sa z toho tešíme. ESCALATOR je jednou z iniciatív CIKE (Creative Industry Košice) a vznikla preto, aby pomohla organizáciám a podnikateľom v kreatívnom priemysle. Ide o polročný program, v ktorom pracujete s mentorom zo zahraničia, v našom prípade je to Birgitta Persson zo Švédska. Spoločne sa pozeráme na to, ako EZOPO funguje, čo sú naše silné a slabé stránky a vzdelávame sa v oblastiach, na ktorých musíme ešte popracovať. Veľmi oceňujem, že nás nevedú za ručičky, ale správne kladenými otázkami nám dávajú priestor zamyslieť sa a podporujú nás v tom, aby sme sami našli odpovede. Ono je to v podstate asi tak, že tú odpoveď máte často pred nosom, len tým, že ste zacyklený v každodennej rutine si na špičku toho vlastného nosa nevidíte. Mentori nám pomáhajú zastaviť sa a pozrieť sa na fungovanie našich projektov z odstupu. Ďalšou výhodou sú samozrejme kontakty a inšpirácia v podobe ďalších projektov nakoľko je nás v tomto ročníku deväť.
Mám záchrannú sieť v podobe kamarátov:). Veľmi mi pomáha, že mám okolo seba takú tú stálu skupinku ľudí, taký náš malý klan. Vždy, keď potrebujeme vypnúť, vybehneme na longboardy alebo sa ideme len tak prejsť, sadneme na kávu a brunch, poprípade vybehneme do prírody. Musím povedať, že mám naozaj šťastie na ľudí v mojom okolí. Samozrejme, nedeľné obedy u mojej maminy sú tiež taký ten balzam na dušu a z každodennej rutiny ma zaručene vytrhne moja parťáčka – mačka Matcha a hudba.
Ak niekto cíti, že je stvorený pre písanie, tak by nemal dlho váhať, pretože aj tak nebude nikdy dostatočne spokojný/spokojná so svojím dielom. Čím viac ľudí rukopis, alebo prvé pokusy o rukopis, uvidí, tým lepšie. Dôležité je samozrejme aj počúvať svoje okolie a nebrať kritiku osobne. Akákoľvek spätná väzba má človeka posunúť ďalej a nie ho zastaviť. Rovnako je to aj s podnikaním, pri ktorom platí, že už včera bolo neskoro. Takže držím všetkým palce a teším sa na ďalšie úspešné príbehy, ktoré sa objavia na tejto platforme.
Mie ďakujeme za príjemný rozhovor a želáme veľa úspešných autorov a krásnych kníh.
Rozhovor: Alexandra Letko
Fotografie: Marek Mucha